[:sk]Začína vás trápiť presbyopia? Poradíme ako sa jej zbaviť.[:]
Vetchozrakosť trápila aj našich predkov. Vďaka ich zlepšovákom dnes môžeme kvalitne vidieť aj čítať.
To, že sa s pribúdajúcimi rokmi naše telo mení, je vec známa. Niektorí sa zaguľatia, lebo ich metabolizmus už nefunguje tak ako v mladosti, iným zas pribudnú šediny či vrásky. Drvivú väčšinu ľudí po štyridsiatke však spája jedna spoločná vec – potrebujeme dioptrické okuliare. Komu za ne vďačíme a sú dnes ešte potrebné?
Čítate knihu a písmenká sa vám zdajú akési rozmazané. Podvedome ju teda od seba vzdialite a pokračujete ďalej. Až jedného dňa zistíte, že máte „krátke ruky“ a na text už poriadne nedovidíte, lebo je celý akýsi rozmazaný. Ak sa vám niečo takéto stalo, tak vitajte vo svete štyridsiatnikov, ktorých trápi presbyopia.
Ide o očné ochorenie postihujúce očnú šošovku, ktorá s pribúdajúcim vekom prirodzene slabne. Znamená to, že veci okolo seba už nevidíme tak ostro ako kedysi a na blízke objekty sa musíme zrakom sústrediť oveľa viac ako predtým. Nie je preto ani vylúčené, že nás od toľkej námahy začne bolievať hlava a že sa u nás môžu objaviť aj nepríjemné závrate.
Ako vznikli okuliare
Toto očné ochorenie bolo dobre známe aj našim predkom a ľudovo ho nazývali vetchozrakosť. Ľudia po štyridsiatke mali jednoducho vetchý zrak, ktorý sa im ako-tak ustálil až okolo šesťdesiatky. Aj naši predkovia však túžili vidieť svet ako zamladi, a tak sa snažili svoj zrak napraviť rôznymi „zlepšovákmi“.
Už v hrobkách egyptských faraónov sa našli vybrúsené drahokamy v tvare spojných šošoviek. Traduje sa, že aj rímsky cisár Nero (37 – 68 n. l.) používal špeciálne upravený smaragd, aby mohol sledovať zápasy gladiátorov. V 12. storočí zas niektorí vzdelanci používali polguľovitú šošovku, ktorú si pridržiavali medzi očami a písmom, aby mohli čítať. Prvé okuliare na čítanie však vznikli až okolo roku 1300. Za ich vynálezcom stojí taliansky mních Alexander della Spina, ktorý ich nazval „brill“, a to podľa materiálu, z ktorého boli vyrobené. Aj preto sa dnes okuliarom ľudovo hovorí „bríle“.
Symbol múdrosti?
Vznik tejto pomôcky napomohol aj k rozmachu vzdelanosti v renesancii. Približne v polovici 15. storočia sa po Európe rozšíril vynález Gutenberga – kníhtlač, vďaka ktorej sa mohlo vzdelávať oveľa viac ľudí. A čítať chceli aj tí starší, ktorí boli v spoločnosti akýmsi symbolom múdrosti a skúseností. Ich vzdelávanie by však nebolo možné, ak by nepoužívali okuliare na čítanie. Čas odvtedy pokročil a zmenil sa nielen spôsob života, ale aj konštrukcia samotných okuliarov. Sklíčka na čítanie ľuďom už nevisia na šnúrkach, ale okuliare máme od roku 1792 nasadené za ušami. Ani rámy sa už nerobia z kostí či rohoviny, no namiesto toho sa vyrábajú z kvalitných materiálov, ako je napríklad titan. O optických parametroch skiel a ich dnešnej kvalite ani nehovoriac.
Čo nás však ešte aj dnes spája s našimi predkami, je vetchozrakosť, ktorá sa nevyhne nikomu z nás. Ba dokonca objavuje sa u nás oveľa skôr, a to kvôli moderným technológiám, ktoré generácie pred nami nepoznali a ktoré nám každodenným používaním zhoršujú videnie.
Preto ak máte po štyridsiatke a spozorujete akékoľvek zmeny na svojom zraku, choďte na očné vyšetrenie. To, že vám lekár predpíše okuliare, neznamená, že ste starí. No je pochopiteľné, že ak ste doteraz dioptrické okuliare nosiť nepotrebovali, môže to byť pre vás nemilým zásahom do životného komfortu.
Našťastie, trvalé riešenie, ktorým sa viete presbyopie zbaviť, existuje. Je ním očná operácia, ktorá netrvá dlhšie ako 15 minút a rekonvalescencia trvá iba niekoľko dní. Na operáciu známu aj ako metóda PRELEX sa opýtajte svojho očného lekára.
[:]
